7 extrémov obuvi v histórii – prečo si to robíme?

 

Dnešná spoločnosť má zošnurované nohy. Ako sa nám to stalo? Prečo si to robíme? A – ako to skončí?

Obúvame sa odpradávna. Obuv nám mala chrániť nohy pred chladom a zraneniami. Ľudia si tak začali nohy omotávať kožou či rôznymi inými dostupnými materiálmi. Na Ötziho nohách sa našli topánky vystlané slamou ako izolantom (našli ho vo výške 3200 m. n. m.). V krajinách s teplým podnebím začali vznikať sandále. Princíp podrážky, ktorá chránila chodidlá – koža, trstina či iné odolné rastliny.

Skrášliť?

Topánky sa začali zdobiť – kamienkami, kostenými úlomkami, perím. Podľa zdobenia mokasínov sa dalo určiť, z ktorého kmeňa Indián pochádza, podľa ozdôb sandálov sa dala určiť príslušnosť k spoločenskej vrstve v staroveku apod.

Nosiči sandálov

V starovekom Egypte bol dokonca určený otrok s funkciou nosiča sandálov. A viete prečo? Bohato zdobené sandále boli drahou komoditou, preto si ich nemohol dovoliť každý, no vlastniť sandále bolo svojím spôsobom preukazovanie spoločenského statusu či výšky majetku. Hovorilo to okoliu: „Aha, mám toľko peňazí, že si ich môžem dovoliť.“

K statusu „boháča“ preto patril aj nosič sandálov. Nemuseli ste ich mať obuté, stačilo, že ste ich vlastnili a ony šli za vami, kamkoľvek ste sa pohli. Demonštrovali tak váš majetok. Okrem toho bohovia vyžadovali vstup do chrámu naboso.

V období Novej ríše sa začali špičky sandálov vyhýnať nahor, niekedy až do výšky 20 cm. Ak si francúzski šľachtici v stredoveku mysleli, že je to ich vynález, fakt sa mýlili :-).

Staroveké Grécko a Rím

Vrcholná éra sandálov – teda obuvi, ktorá pozostávala len z podrážky a remienkov. Dodnes sme nevymysleli iný princíp, už sa objavujú len jednotlivé varianty. Posúďte sami – či už obyčajné alebo šnurované až pod koleno, jednoduché alebo zdobené, vysoké alebo nízke.

Gladiátori a vojaci nosili sandále s ochranou predkolenia, jazda zas kožené čižmy. Na dlhé pochody mali pešiaci dokonca podrážku podbitú kovovými nitmi, čo trochu pripomína dnešné kopačky či vzdialenejšie tretry.

Japonsko a gejše

Tradičná japonská obuv sa vyvinula až do extrému zavedením špeciálnej drevenej platformy len s dvoma remienkami, ktoré ju držali na nohe. Volali sa geta. Umožňovali len krátke krôčiky, čo bolo považované za ženské a nesmierne pôvabné (neviem, či v súvislosti so zdržanlivou japonskou tradíciou toto môžem označiť slovíčkom sexi ;-))

 

Štandardne sa nosili sandále s trstinovou podrážkou, ktorá samozrejme chránila chodidlá.

Vedeli ste, že do takýchto sandálov (šľapiek?) mali Japonci špeciálne ponožky – v japončine tabi? Keby ich zima prikvačila 🙂

Čína a zväzovanie nôh

Túto story poznáte – čím menšie nohy, tým vznešenejšia žena. Malým Číňankám od útleho detstva lámali a zväzovali nohy do tesných obväzov, aby zabránili rastu nohy. Noha to ale zle pochopila a rástla. Dôsledkom boli deformované nohy princezien a urodzených dám.

Boli maličké – tým pádom na výšku dospelej ženy nestabilné. Okrem toho boli neuveriteľne deformované – čiže opäť – žiadna stabilizačná schopnosť chodidla. No a v neposlednom rade – bolesť. Tieto faktory spôsobovali, že niektoré urodzené dámy museli byť nosené v nosidlách, samy neboli schopné udržať sa na nohách. Veď posúďte sami…

Naozaj temný stredovek?

Je libo špicatú špičku? Zahnutú nahor? Nebodaj s roľničkou na špičke? Nie, roľničky neboli len výsadou dvorných šašov. S obľubou ich mal na svojich špicatých, nahor vytočených špičkách topánok napríklad francúzsky kráľ Filip IV. (1268 – 1314). On ich dokonca tak zbožňoval, že uzákonil tento typ obuvi pre celú francúzsku šľachtu. Špička niekedy dosahovala dĺžku až 60 cm a priväzovala sa pod kolenom.

Pánske podpätky dosahovali vrchol za Ľudovíta XIV. (1638 – 1715). On sám bol nízky, preto sa potreboval umelo dvihnúť. Mal napoleonovský komplex v predstihu 🙂

Ženská obuv mala už všetky atribúty modernej topánky – posúďte sami.

Tenisky zo stredoveku?

Topánky stredovekej Európy nejako svojím dizajnom už neprekvapia. Nosíme rovnaké… (Až na tú vyhnutú špičku nahor, alebo žeby aj to? Pozrite si dnešné tenisky….)

Krpce alebo mokasíny?

Najlepšie sa mali bežní ľudia. Nohy obuté v krpcoch, ktoré boli len národným variantom indiánskych mokasínov (nie že by sa jedni inšpirovali druhými, čo dokazuje, že najjednoduchšie býva väčšinou najfunkčnejšie a môže to vzniknúť nezávisle na sebe na viacerých miestach). Ostatne, podobné sa nosili už od staroveku – nohy v koži 🙂

A opäť – dnes len kopírujeme históriu. Poznáte barefoot? 😀

A čo dneska? Treska?

Porovnajme si súčasnosť s históriou. Vlastne sme nevymysleli nič nové…

Tutanchamón vs. súčasnosť
Grécko a terajšia elegancia
Antika vs. kopačky
Japonsko vs. dnešná móda
Stredovek a naše špičky
Mokasíny - barefoot

Vaša Paulína

Poznáte ďalšie? Podeľte sa v komentároch

Ďalšie články seriáliku: