MUDr. Anna Popracová je nesmierne empatická láskavá detská lekárka s dlhoročnou praxou v Bratislave, ktorej do ambulancie prichádzajú už jej bývalí pacienti so svojimi deťmi :-). Má deti a už aj vnúčatá, ktoré v prírode či na pieskovisku nadšene necháva chodiť bosé.
Ako a kde ste sa prvýkrát stretli s pojmom barefoot?
Asi pred 8 rokmi od priateľky, ktorá sa snaží robiť všetko správne.
Ako vplýva barefoot na detské telo z pohľadu pediatra? Pomáhajú rodičia deťom barefootmi, alebo len podľahli marketingu a reklame?
Je to skvelá vec ako všetky veci, ak sa správne používajú. Ale mám pocit, že veľa rodičov prepadlo reklame a nechcú počuť aj o negatívach. Hlavne keď zaplatili za drahé topánky, tak musia byť dobré.
Sú z Vášho pohľadu barefoot vôbec pre niekoho vhodné? Ako často a v akých podmienkach?
Zásada správneho vývoja nožičky u detí, a tým aj celej kostry, je správna chôdza. Tam platí – čím viac podnetov na šľapu dieťaťa, kde sú masírované všetky svaly, ktoré držia priečnu a pozdĺžnu klenbu chodidla. Preto si myslím, že barefoot v byte, v meste nemá veľké opodstatnenie, treba ich skôr používať na nerovnom teréne. Podľa hesla: vnútri obutí, vonku vyzutí. Deti by mali mať v domácom prostredí topánočky s tvarovanou stielkou, pevným uchytením členka.
Niektorí rodičia kupujú barefoot ako prezúvky do školy či škôlky, čo vôbec nemá význam. Prezúvky by mali byť vzdušné, pevné, nie z materiálov, v ktorých sa potia nohy. V miestnosti na rovnom povrchu nie sú stimuly na drobné svaly šľapy nohy.
Vonku je najlepšie boso, takže tie barefoot sú na mieste, ale zase nie na rovnej ploche, chodníkoch, asfalte.
Mnohí aj chôdzu naboso považujú za barefoot. Z Vášho pohľadu – rozdiely medzi barefootom a chôdzou naboso?
Barefoot znamená prakticky naboso. Len zvádza to rodičov k domnienke, že už urobili všetko pre klenbu nožičiek svojich detí. Zabúdajú, že s klenbou treba cvičiť, chôdza na špičkách, na päte, hrane, uchopovanie vecí do prstov na nohách. Super je, že topánky typu barefoot sú strihané na široko, čo sa približuje detskej nohe viac ako štandardne strihaná topánka pre deti. Deti majú často veľmi širokú nôžku, vysoký nárt, preto sú barefoot topánočky anatomicky nožičke bližšie a pohodlnejšie.
Máte malých pacientov, ktorí to nosia? Ak áno, pozorujete u nich zmeny v chôdzi, postúre, pohybe oproti „nenosičom“? Majú zmenené (posilnené / oslabené) niektoré typické štruktúry (napr. členky, kolenné väzy, posturálne svaly a i.) oproti „nenosičom“?
Musím sa priznať, že som sa tejto téme nikdy nevenovala, ale myslím si, že nielen obuv, vložky, ale aj genetika zohráva veľkú úlohu.
Okrajovo – vnímate vzťah barefoot a ploché nohy? Akýkoľvek – pozitívny alebo negatívny?
Určite typ nôžky – široká, vysoký nárt – si povzdychne blahom. Ako všetko v živote, treba ich používať rozumne, to je to isté, ak si niekto myslí, že plochosť nohy vyriešia ortopedické vložky. Krajnosti sú vždy zlé. Barefoot áno, ale prestriedať s chôdzou naboso, cvičením a vnútri určite pevnou, anatomickou obuvou. Ak by boli barefoot také prelomové, tak už v nich dávno všetci beháme a plochosť nôh, následne deformity chrbtice, postoja sú vyriešené.
