Vyštudovala som Podiatrickú medicínu na University of East London v Británii, momentálne si dorábam špecializáciu v Podiatrickej chirurgii v Edinburghu.
Na Slovensku pôsobím od roku 2013 a za ten čas som mala možnosť pracovať so športovými reprezentantmi z rôznych oblastí. Venujem sa aj problémom biomechaniky u malých detí ale aj dospelých.
Ako a kde ste sa prvýkrát stretli s pojmom barefoot?
Pred rokmi, keď to bol veľký „boom“ v Amerike. Momentálne už nie je, ale u nás je v oneskorenom rozpuku.
Ako vplýva barefoot na telo z pohľadu podiatra?
Pokiaľ sú nosené na povrchoch, na akých to má zmysel, tak terapeutický. Bohužiaľ, v dnešnej dobe sa tento typ topánok nosí ako bežná vychádzková obuv po povrchoch, ktoré robia doslova všetko len nie stimuláciu svalu.
Vyslovili ste sa negatívne na vplyv barefootu na ľudské telo. Sú z Vášho odborného pohľadu barefoot vôbec pre niekoho vhodné? Ako často a v akých podmienkach?
Určite áno, ale bežná populácia nemá ani vnútorné nastavenie ani externé podmienky na nosenie tejto obuvi.
V rámci „vnútorného nastavenia“ myslím fakt, že dnešná doba je rýchla. Ľudia sa stále niekam ponáhľajú. Nevnímajú, ako kráčajú, ako došliapavajú, nič. Myslia na to, aby neprišli niekam neskoro, aby stihli vyzdvihnúť deti zo školy/škôlky a podobne. Na nosenie barefoot obuvi alebo na chôdzu na boso potrebuje človek pomalšie tempo. Minimálne na to, aby vnímal, po čom kráča a aby si tlmil nárazy tvrdého povrchu, po ktorom ide. To obyčajne robí obuv s pevnou podrážkou.
Čiže povrch je veľmi dôležitý. Pokiaľ ľudia nosia barefoot topánky po prírodných povrchoch, ktoré majú rôznu textúru, rôzne vplývajú na svaly chodidla – je to fajn. Na to boli topánky prvotne vyrobené – aby evokovali v chodidle propriocepciu. Ale na asfalte a betóne to nepôjde.
Mnohí aj chôdzu naboso považujú za barefoot. Z Vášho pohľadu – rozdiely medzi barefootom a chôdzou naboso?
Viac menej žiadne, lebo tenkosť topánky Vás chráni akurát pred uštipnutím od hmyzu.
Máte klientov / pacientov, ktorí to nosia? Ak áno, pozorujete u nich zmeny v chôdzi, postúre, pohybe oproti „nenosičom“? Majú zmenené (posilnené / oslabené) niektoré typické štruktúry (napr. členky, kolenné väzy, posturálne svaly a i.) oproti „nenosičom“?
Za tie roky som reálne nepostrehla zmeny k lepšiemu u dospelého jedinca – ani jeden jediný raz. Nakoniec to skončí tak, že si do nich vkladajú ortopedické vložky.
Raz som mala po roku na kontrole deti (tri z jednej rodiny), ktoré ich nosili iba v lese na mäkkých povrchoch, tam bolo vidno zmenu k lepšiemu v rámci chodidla a čiastočne aj v držaní v tela.
Obyčajne skôr vidím ľudí a deti, ktoré nosia tento typ obuvi na tvrdých povrchoch v mestách a tam vidíme skôr výrazné zhoršenie, hlavne v postavení priečnej klenby.
Priečna klenba nie je ako pozdĺžna, svaly nemajú takú veľkosť a tým pádom ani možnosť vrátiť intenzívnym cvičením tvar naspäť.
Preto častejšie vidím úplne zničenú priečnu klenbu, vrátane zhrubnutia nervových vlákien aj u detí. Samozrejme fakt, že „rozčapené“ chodidlo už nedáte do bežnej obuvi je ďalší (väčšinou ten menší) problém. A reálne, keď žijeme v civilizácii, kde ľudia nosia topánky, príde v každého živote čas, kedy si potrebuje obuť slušnú obuv. Či už kvôli nejakej príležitosti alebo kvôli práci. Nie každý môže robiť bosý alebo v športovej obuvi. Na to ľudia zabúdajú, keď už je raz chodidlo úplne rozšírene tak ho už do obuvi nedáte.
Keď sa niekedy pozriete na chodidlá ľudí, ktorí chodia bosí, všimnete si výraznú medzeru medzi palcom a nižšími palcami. Čo je síce fajn keď sa šplháte po strome, ale v bežnom živote nevyužiteľné a v topánke nekorodovateľne??? Tým nechcem povedať, že nosiť úzke topánky je v poriadku. Len všetko treba s mierou. Ani príliš úzke ani príliš široké.
Spomínali ste mi, že chodidlo je prepojené s ústnou dutinou a stuhnutými svalmi okolo spánkovo-sánkového kĺbu a celkovo ústnou dutinou. Môžete to, prosím, rozviesť? Ako to vplýva na detský organizmus?
Ani nie úplne spojené s chodidlom, ale panva ako taká (a jej postavenie) závisí od svalov chrbta, hlavy a čiže aj sánky.
A na to, v akom postavení je panva, reagujú aj chodidlá, väčšinou tak, že každé sa začne správať inak. Nerovnováha väčšinou vyvolá bolesť v niektorom kĺbe dolnej končatiny, či už v bedre alebo kolene.
Často prídu rodičia malých detí s tým, že dieťa jednou nohou zakopáva, alebo sa sťažuje po záťaži na bolesť jednej nohy. Pokiaľ tam nie je štrukturálny rozdiel dĺžky končatiny, väčšinou je to spôsobené tým, že jedna noha preberá funkciu dlhšej končatiny. To je spôsobené panvou a dysbalanciou svalov vyššie v tele.
Tieto deti majú veľakrát aj logopedický problém.
Barefoot a ploché nohy?
Ako som už spomínala, na spevnenie svalov pozdĺžnej klenby na mäkkých a rozličných povrchoch je ich potenciál využiteľný. Ale efektívna je aj fyzioterapia, jazda na koni (kde vidíme aj výsledky v rámci držania tela)a iné športové aktivity.
