Som detektív. Detektív ľudského tela. Pátram v nedávnej alebo hlbšej minulosti po príčinách jeho terajšieho stavu, analyzujem možné scenáre a premýšľam. Dotýkam sa ho, vnímam končekmi prstov napätie, nezrovnalosti, pozorujem, dívam sa na symetrie či odlišnosti a prichádza dedukcia. Overujem teórie, riešim, opravujem.
Niet väčšieho uspokojenia, ako keď sa mi spod rúk postaví človek bez bolestí, ktorý má chuť sa vznášať, je vzpriamenejší a usmieva sa.
Som masérka, cvičiteľka, športovkyňa. A ešte?
Popri tom som fanatik do dejín športu, výtvarného umenia, zaujíma ma história vedeckých objavov a matematiky, zbieram hlavolamy, som bývalá učiteľka, bývalý programátor, cukrárka, amatérska výtvarníčka, milujem staroveké Grécko a dobré detektívky. Jeden by sa z toho zbláznil.
Mala som obdobia, keď ma chytala frustrácia, lebo som nevedela, čomu sa skôr venovať. Nejaký čas som sa venovala jednej veci, ktorú som nedokončila, lebo som sa začala venovať inej, „dôležitejšej“, ktorú, samozrejme nedokončenú vystriedala ďalšia. Najčastejšie som mala rozbehnutých niekoľko projektov súčasne.
S tým súviselo samozrejme niekoľko začatých vysokých škôl (FTVŠ a Mat-fyz), niekoľko diametrálne odlišných zamestnaní (od barmanky cez učiteľku matematiky a TV, plaveckej inštruktorky, programátorky online databázových systémov, 3D grafika a 3D tlač), niekoľko rôznych športov (akvabely, karate, vrhy v atletike, streľba zo vzduchovky a teraz je to lukostreľba a rekreačne jazda na koni, popri tom som chodila plávať, behávať, do posilňovne…)
Pravdou zasa je, že keď ma niečo naozaj baví, dokážem tomu obetovať skutočne veľa. Dokázala som vstávať o piatej, aby som si pred prvou hodinou v škole zaplávala. Počas troch ročníkov FTVŠ som napísala 8 ŠVOČ-iek, 6 z nich sa umiestnilo na 1. – 2. mieste na štátnych kolách. Dokázala som chodiť na tréningy a strieľať ešte aj doma, tak som sa stala trikrát majsterkou Slovenska v lukostreľbe a na nejaký čas aj reprezentantkou (a to už som mala dve deti). Keď modelujem na tortu čokoládové figúrky, riešim zaujímavý hlavolam alebo čítam knihu, som schopná celú noc nespať.
Život po materskej
Som živelná, akčná, spoločenská. Potrebujem zmenu. Potrebujem okolo seba ľudí. A tak logicky po skončení druhej materskej, keď som mala pocit, že som 6 rokov zavretá doma, cítila som neskonalú potrebu robiť ASPOŇ NIEČO, hlavne nech je to medzi ľuďmi. Do programovania sa mi vracať nechcelo – za šesť rokov by som sa ho učila takmer odznova, grafika je fajn, ale mňa vždy viac bavilo držať v ruke ceruzku, alebo modelovať, do školstva som sa nechcela vracať kvôli platom a vzrastajúcemu počtu rodičov s egom, že by ním mohli svietiť Diogenovi na jeho cestu hľadania ľudí… Šport ma živiť nemohol – lebo vek a dve úžasné deti.
I prišla tá chvíľa – kamaráta pobolievali kríže a poprosil ma, či by som mu ich nepremasírovala. Uľavilo sa mu a s údivom skonštatoval: „Počuj, veď ty máš talent na masírovanie…“ Keby to bol bežný človek, asi by som to brala ako pochvalu, zapýrila sa, usmiala a život by šiel ďalej. On ale 15 rokov robil maséra… To bola iná pochvala.
Impulz. Nápad. Nadšenie.
Šla som na kurz. A potom na ďalšie. A ďalšie. S víziou, že sa budem venovať športovej regenerácii. Ale ako plynuli dni, narastali skúsenosti, množili sa vedomosti a zručnosti, postupne som si začala uvedomovať niekoľko vecí:
- Športová regenerácia je spôsob, nie určenie cieľovej skupiny (preložené do ľudskej reči – športová regenerácia nie je len pre športovcov)
2. Je jedno, kto za vami príde, či je to kancelárska myška, manažér, kuchár, matka na materskej, nadšený amatérsky maratónec alebo olympijský víťaz – každý je iný, vyšiel z iného prostredia, má iné priority, iné návyky, iné telo a iné problémy. A to nie sú zďaleka všetky „inakosti“. Preto nemôže byť ani reči o tom, že na dvoch ľudí upatním úplne rovnaký spôsob „opravovania“.
3. Konečne! Konečne niečo, kde spojím skoro všetko, čo viem!
Šport mi umožňuje si predstaviť pohyb, znalosť anatómie, fyziológie, biomechaniky a biochémie zas procesy, ktoré pri ňom v tele prebiehajú. Poznám nesprávny pohyb aj dôsledky, ktoré prináša.
Kreslenie, modelovanie a 3D grafika zas vo mne vypestovali úžasnú, živú, plastickú predstavivosť. Možno to bude niekomu znieť neuveriteľne, ale keď nahmatám problémové miesto, je to, akoby niekto predo mnou premietal hologram. Ja ho vidím zo všetkých strán, spolu s prídavnými štruktúrami, viem, pri akom pohybe sa zapája do činnosti, viem, ako ho natiahnuť, ako ho uvoľniť, vidím v hlave, či mi pri tom niečo bude brániť a ako to obísť, vidím, ako ho precvičiť, posilniť…
Viem vám pri tom porozprávať, aké problémy s tým mali antickí pretekári na olympijských hrách, lebo vykonávali taký a taký pohyb, alebo prečo ste mali šťastie, že ste si neroztrhli šľachu.
Viem vám poradiť, čo s tým doma, ako predchádzať tomu, aby sa to vrátilo, resp. čo s tým, keď sa to už vráti.
Matematika ma naučila overovať a dokazovať (hoci len sama sebe), takže sa nepustím do bolestivého pohybu, ak si nie som istá.
Detektívky a hlavne hlavolamy ma naučili premýšľať a dívať sa na veci z viacerých uhlov, nachádzať netradičné riešenia aj v situácii, kde sú lieky proti bolesti zdanlivo nevyhnutné.
A moja učiteľská kariéra a dve vlastné deti ma naučili trpezlivo sa pýtať a trpezlivo odpovedať a vysvetľovať.
4. Som medzi ľuďmi, mám sociálny kontakt a je to jedna z najlepších prác s ľuďmi. Prídu usmiati, lebo sa tešia na masáž a odchádzajú ešte usmiatejší, lebo som im pomoha.
A tak som tomu prepadla. Zisťujem, analyzujem, dedukujem, volím nástroje a opravujem. Robím to už viac ako tri roky a nadšenie nielen že neopadlo, dokonca sa stupňuje.
Našla som svoju vášeň. Žijem ňou a je nákazlivá 🙂
Ťažko povedať, čo má u mňa prednosť – či to, že ľudí niečo naučím, alebo to, že im pomôžem. Aj tak sa to vlastne prelína. Preto vznikol tento blog – aby ste si vedeli uvoľniť usedený chrbát, vedeli sa správne rozcvičiť, vybrať si šport a trénera. Aby ste sa nebáli povedať masérovi, čo chcete a čo už je príliš, aby ste mali predstavu o terapeutických metódach a možnostiach, orientovali sa v odbornom jazyku. Aby ste si (ak s to dá) dokázali identifikovať bolesť a prípadne si s ňou poradiť. Aby ste sa naučili správne stáť, spať, sedieť či chodiť. Je toho veľa, čo vám chcem dať.
Teším sa na to.
Vaša Paulína