Čo urobí fešáčik, keď mu vo fitku odpadne hlava? Trénuje bezhlavo…

Táto parafráza chronicky známeho vtipu mi dnes preletela hlavou pri jednom „špeciálnom“ klientovi. Meškal, ale už od dverí mi referoval:
„No, tu ma bolí rameno, ale ja cvičím, viete, a vrátil som sa k takému cviku, ktorý som dlho nerobil, lebo ho mám rád. To je taký, že na hrazde sa držíte tak hore a potom idete dole. Vlastne pomedzi tie dve tyčky. Viete čo myslím?“
Osvietilo ma:
„Tricepsové kľuky?“
„Néééé, myslím, že mi nerozumiete, ja vám to potom ukážem. To je na tých dvoch tyčiach sa tak spúšťate a potom hore. A ja dvíham 100 kíl, lebo toľko vážim.“
„Tricepsové kľuky na bradlách?“
„Čo sú to kľuky?“
Skúsila som: „Kliky?“ (Terminológia, odpusť!!! Viac o jej dôležitosti v článku Prečo je dôležitá (nielen) športová terminológia)
„No, neviem, potom vám to ukážem.“
„Aha. A ako často cvičíte?“
„Tak raz – dvakrát do týždňa.“
Urobila som ďalší pokus:
„Ale nemali by ste cvičiť cez bolesť…“
S úsmevom mi to vysvetlil. Bol to taký úsmev, ako keď dobrácky strýko vysvetľuje niečo nechápavému dieťaťu…
„Ale ja všetko cvičím cez bolesť, to sa tak má.“
OK. Poďme na to z iného konca:
„A rozcvička?“ Na strečing som ani nemala odvahu sa opýtať.
„Nóóó, tak sa vždy rozhýbem, trochu rozťahám, pokrúžim a pár minút na bicykli.“
„A potom idete dvíhať 100 kíl tricepsami…“
„Hej, veď to zvládam.“

Kvízová otázka pre čitateľa: Ako to dopadne?

Zhrňme si to:
Bicyklom rozprúdi krv a rozhýbe dolné končatiny (aj to závisí od intenzity), potom sa vzoprie na bradlách (áno, šlo o tricepsové kľuky na bradlách 🙂 ) a spúšťa a dvíha sa pomocou tricepsov napriek tomu, že ho bolí rameno. Nakoniec zbalí veci a osprchuje sa bez akéhokoľvek uvoľnenia či strečingu…

A ako to má vlastne vyzerať?

1. Rozohriatie na bicykli – OK
2. Dôkladné rozcvičenie a zahriatie tej časti tela, s ktorou ideme pracovať – CHÝBA
3. Vopred určený počet pracovných sérií – OK
4. Pri najmenšom náznaku bolesti v kĺbe prestať. Je pravdou, že budovanie svalovej hmoty sa nezaobíde bez bolesti, ale ide o svalovú bolesť, keď svaly robia „nadprácu“, vtedy budujete ich hmotu. Každá iná bolesť je varovný prst naznačujúci, že niečo nie je v poriadku. Pokračovaním v činnosti sa míľovými krokmi blížite k zraneniu, zápalu, v horšom prípade k nezvratnej deštrukcii – ZLE
5. Uvoľnenie svalov a strečing – CHÝBA
6. Základom rozvoja je pravidelnosť. Platí zlaté pravidlo – raz za týždeň je málo, dvakrát je na udržanie súčasného stavu, tri a viackrát je rozvoj. Ale opäť s mierou a rozumom – telo potrebuje dostatok regenerácie – sval na to, aby úplne zregeneroval, potrebuje 48 hodín…

Nech vás zranenia obchádzajú 🙂
Vaša Paulína