Poviem vám príbeh:
Prišla slečna. Pekne tvarovaná postava, žiadne výrazné defekty (profesionálna deformácia 🙂 ). Keď ku mne príde takýto človek rovno od počítača, je jasné, že športuje, alebo aspoň kedysi športoval. Tam potom smeruje moja prvá otázka…
„Športujete?“
„Áno, chodím na jumping.“
„Super. Ako dlho?“
„No, už vyše roka, ale teraz som dlhšie nebola, lebo ma začali bolieť kolená.“
A to už sa vo mne hlási ku slovu Sherlock….
„A viete z čoho vás bolia?“
„Neviem, asi trénujem príliš často.“
„Čo znamená príliš často?“
„Tak dva-tri razy do týždňa.“
TIP ČÍSLO 1 – Určite netrénujte častejšie
„A cvičíte pod dohľadom trénera, alebo si chodíte zaskákať sama?“
„S trénerkou, sama by som si netrúfla…“
„A ako vyzerá tréning?“ (od istého času sa nejak podvedome bránim tomu, aby som sa pýtala na konkrétne prvky)
„Najprv sa ponaťahujeme, potom skáčeme a potom máme ešte posilňovanie.“
Hlava mi začala šrotovať. V momente som mala naporúdzi niekoľko katastrofických scenárov.
„A zahrejete sa predtým, než sa začnete naťahovať?“
„Nie. Prídeme, prezlečieme sa a ideme 15 minút strečing.“
TIP ČÍSLO 2 – NIKDY sa pred záťažou nezahrievajte
„A potom šup ho na trampolínu?“
„No.“
„OK. A po tom planku máte strečing?“
„Ono to nie je vždy iba plank, ona to strieda, vždy nám dá tak 10 minút posilňovacie cvičenia. Ale nie, na konci už nemáme strečing. Na to už nie je čas.“
TIP ČÍSLO 3 – Vždy zakončite tréning posilňovaním a na záverečný strečing úplne zabudnite
„Ja to zhrniem: Prídete stuhnutá, usedená po dvoch či troch dňoch v kancelárii, kde za počítačom strávite 10 hodín. Tieto studené svaly, šľachy a väzy začnete naťahovať do ich najkrajnejších polôh. 15 minút pracujete na tom, aby ste si v nich vytvorili mikrotrhlinky a aby ste si uvoľnili väzy okolo kĺbov. A šup na trampolínu, aby ste ich poriadne zaťažili. Pripravujete sa na zranenie, na ktorom intenzívne pracujete nasledujúcich 35 minút. A predpokladám, že si dávate záležať – v duchu hesla Rýchlejšie, vyššie, silnejšie. Veď to sedavé zamestnanie treba eliminovať a keďže ste tam iba 2-krát týždenne, tak nízku frekvenciu tréningov nahrádzate zbesilou intenzitou. Predpokladám, že trénerka pokrikuje, opravuje a „motivuje“ (rozumej hecuje) k čo najvyšším výkonom. To by tak bolo, aby ste po jej tréningu neodchádzali vyšťavení. A keď ste už na pokraji síl, tak vás dorazí nejakým posilňovaním. Nech ste tak hotoví, že sa do šatne plazíte v planku. Na strečing a uvoľnenie nie je čas. Len šup-šup, lebo jej začína ďalšia hodina, kde bude ničiť ďalších nešťastníkov.“
„No, znie to divne, keď to takto poviete…“
„Nie je to divné, je to smutné. Ja vás neobviňujem, len mi je ľúto, že vy v dobrej viere, že robíte niečo pre svoje zdravie popri kancelárskej práci platíte mesačne 80 – 100 € človeku, ktorý váš stav systematicky zhoršuje. Ona má vedieť, čo robiť, je to jej práca. Za to jej predsa platíte. Keby ste to vedeli, nepotrebovali by ste ju.“
„Tak čo mám robiť?“
„Zmeňte trénera.“
„Ale viete, ja to mám pri dome, to by trvalo dlhšie, ak by som chodila inam…“
TIP ČÍSLO 4 – Nevyberajte. Choďte na najbližšie miesto, nech tam trénuje ktokoľvek a akokoľvek
Svätá prostota! Rob, čo môžeš proti deštruktívnej kancelárskej práci, ale za žiadnych okolností nevystupuj zo svojej komfortnej zóny!!! A to som si ušetrila reči na tému tréningu dvakrát týždenne.
„Tak zmeňte činnosť, robte tabatu, pilates alebo niečo iné.“
„Ale mňa ten jumping baví.“
„Tak tam choďte skôr a aspoň sa sama zahrejte pred tréningom. To úvodné naťahovanie nerobte až tak dôsledne, ide o to, aby ste sa rozhýbali, nie úplne uvoľnili. Veď po dôkladnom strečingu musí vaše telo na trampolíne fungovať ako drevená bábka. Po tréningu ostaňte chvíľu dlhšie a urobte si strečing.“
„Jej, ďakujem, to by šlo.“
„Ešte sa vrátim ku svojej prvej rade – keď budete na toto miesto chodiť o 15 minút skôr a odchádzať o 15 min neskôr – nevyužijete ten čas radšej na to, aby ste šli do iného fitka?“
„Nóóó, to by som mohla, ale keď potom pôjdem spotená domov… Viete, ja sa sprchujem až doma.“
Zabité.
„OK, skúsme tie kolená. Robili ste predtým nejaký šport?“
„No, na strednej som lyžovala.“
A je to. Oslabená časť tela – kolená – zjazdovým lyžovaním po zriedkavej, vysoko intenzívnej a zle vykonávanej záťaži začali signalizovať, že majú dosť. Dievča zlaté, držím palce.
Neviem sa však ubrániť pocitu, že toto vás zničí omnoho rýchlejšie, než samotná pracovná doba pred monitorom. Skrútená v bolestiach sa budete úprimne čudovať, čo sa to s vami deje, keď ste predsa kompenzovali sedavé zamestnanie športom…
Dúfam, že som vám pomohla. Načo čakať desiatky rokov na chronické bolesti, keď stačí málo a môžete ich mať takpovediac hneď?
Vaša Paulína
