Ploché nohy a kopec srandy k tomu

alebo Jedno vtipné cvičenie z vlastnej skúsenosti

Kúpili sme dcére na narodeniny slackline. To je ten popruh, čo napnete medzi dva stromy a chodíte po ňom. Úžasná sranda, skúste si to sami. Nič nepobaví dieťa viac, ako keď sa pred ním rodič dobrovoľne znemožní, že?

Máte ploché nohy? Je to skvelé cvičenie – to je popri tej srande bonus.

Test

Testovali sme ho v parku (logicky). Ľudia chodili okolo, mamičky s deťmi sa zastavovali, či si to deti nemôžu skúsiť, skúšali to naše deti, skúšali sme to my dospelí.

Každej mamičke, ktorá sa vypytovala – a vypytovala sa skoro každá – som rozprávala, prečo a kde sme ho kúpili. Možno by som sa mala dohodnúť s tým obchodom na províziách…

Internet je plný inštruktážnych videí, ako sa slackline upína, ako sa na ňom naučiť stáť, chodiť a nakoniec úžasné akrobatické kúsky, ktoré sa na ňom dajú robiť.

ALE…

Ako to bolo naozaj

Skúste dieťa metodicky viesť k tomu, aby sa najprv naučilo stáť, až potom chodiť. Ak ich to má baviť, treba im tú srandu dopriať. Nech si videá hovoria, čo chcú. A tak vznikali v parku bizarné preteky. Nie ako dlho sa na ňom udržíš, ale koľko krokov urobíš. Víťazil vždy ten s najrýchlejším štartom a najkratšími krokmi. Zotrvačnosť.

A tak robíte deťom oporu, aby to prešli celé. Keď sú si už trochu istejší, idete pred nimi cúvajúc. (Tu si dopredu zaistite, aby ste mali za chrbtom rovnú plochu. Pád dospelého človeka smerom dozadu si väčšinou odnesie niektorá časť chrbtice – a kostrč je na rane prvá. Nemusím vám hovoriť, aké to je, že?) Musíte cúvať v tempe, v akom ony drobčia vpred. Ak sa nebudete baviť vy, ony určite…

Postavíte sa na slackline?

Zlatý klinec je, keď sú už unavení a spotení, že sa na to postavíte vy. Čo si budeme nahovárať, láka nás to rovnako, akurát si hovoríme, že sme na to starí a potom mapujeme pohľadom okolie (lebo je iné znemožniť sa pred svojimi deťmi a iné pred neznámymi okoloidúcimi).

Po vyhodnotení a spočítaní divákov odhadneme výšku popruhu (kvôli hĺbke dopadu), tú vynásobíme druhou odmocninou svojho veku lomené počtom rokov, počas ktorých sme aktívne športovali, odčítame roky, kedy už nešportujeme, prenásobíme hĺbkou predklonu (aby sme zistili, že naša ohybnosť je na bode mrazu) a to všetko vydelíme bulharskou konštantou. Vyjde nám, že nemáme šancu sa na tom pruhu udržať viac ako pol sekundy. Popukáme si prsty na rukách, znalecky skúsime pružnosť, dotiahneme ho a s výrazom „Tak teraz sa všetci dívajte, ako sa to robí…“ sa vyhupneme na 5cm širokú trasúcu sa a vôbec nie pevnú vec.

Úspech

0,45 sekundy a sme späť na matičke Zemi – presne ako nám to predpovedala spomínaná konštanta. Ale bol by v tom čert. Tak znova. A znova. Na piaty pokus prešprintujeme jeden krok, aby sme aspoň niečo prešli. Konštatujeme: „Hm, ono je to ťažšie, než to vyzerá…“ – čím sme naznačili svojmu okoliu, že máme novú stratégiu.

Deti nám budú radiť, lebo ony už prebehli 3, 4, 7 krokov a zjavne sú v tom už machri. Zarazíme ich gestom hodným Cézara, ktorý stojí pred plným Koloseom a chystá sa prehovoriť – už sme na tom stáli, už predsa vieme.

No… neklamme si – bude to rovnaké. Úspech bude prichádzať pomaly. Ale bude prichádzať. Je to závislosť.

Chceme to? Jasné!

A prečo slackline? Je to sranda. A nepustí vás to. Budete sa to snažiť skúšať, lebo zlepšovať sa budete s každým pokusom. A berte k tomu aj deti.

Kúpili ste to predsa im, nie? A viete prečo ste im to kúpili? Lebo to má skvelé účinky na detské telíčko. Cibrí sa tým koordinácia a rovnováha a naozaj je to super cvičenie na ploché nohy. Ako ostatne všetky rovnovážne cviky. To, že to deti baví zaručí, že to pre nich nebude nudné cvičenie, ale zábava. Čo viac môžete chcieť, než že sa dieťa bude baviť pri zlepšovaní klenby nohy? Verte, toľko srandy si pri zbieraní guličiek zo zeme neužijete.

Srande zdar!

Vaša Paulína