Nosenie detí v šatke – lieky, operácia či invalidný vozík? (aspekty materinskej lásky, o ktorých sa mlčí)

Nosenie detí v šatke nosím v hlave už niekoľko rokov. Bežne takto stretávam mamičky na každom kroku a kladiem si vždy tú istú otázku – ako vyzerajú ich kríže?

Zhodou okolností si sa mi v priebehu posledných pár dní dostalo do rúk niekoľko článokov na túto tému. Uvedomila som si jeden zaujímavý paradox. Ženy sa delia na dva tábory – tie, ktoré nosia a sú oddanými zástankyňami nosenia dieťatka na prednej časti tela a tie, ktoré nenosia a sú striktne proti.

Dokonca v jednom z článkov autorka s neskrývaným výsmechom citovala kamarátku ktorá jej povedala že ju sekne v krížoch. Je to naozaj reálne?

Hneď teraz vám odpoviem na otázku, ktorá sa vám rodí v hlave – áno, aj ja som matka, mám dve úžasné deti.

Ako sa mení náš pohybový aparát počas tehotenstva

Azda najdôležitejšou zmenou je nárast bruška. Pri zmene telesných proporcií, ktorou tehotenstvo nesporne je, sa mení aj poloha ťažiska nášho tela. Keď stojíme vzpriamene, poloha nášho ťažiska sa nachádza asi päť centimetrov nad kĺbovým spojením stehenných kostí s panvou, kúsok za lonovou sponou. Ako žene rastie bruško, ťažisko sa presúva dopredu a trochu nahor. S rastúcim bruškom je posun ťažiska stále väčší.

Naše telá sú nesmierne múdre. Zaťažia náš pohybový systém len natoľko, aby nám to nepoškodilo. Znamená to, že deväť mesiacov je presný čas pre naše telo na to, aby sa v ňom vyvinulo dieťa, ktoré môže prísť na svet. Po deviatich mesiacoch je pre ženské telo najvyšší čas znížiť hmotnosť – prichádza pôrod. Ak by sme dieťatko nosili dlhšie a to by neustále rástlo, naša drieková chrbtica by sa mohla nezvratne poškodiť.

Poľskí vedci v roku 2001 prišli s teóriou, že príroda ženy obdarila kyprejšími tvarmi nie iba preto, aby sa páčili mužom, ale práve preto, že plnšie stehná a zadok vyvažujú zmenu polohy ťažiska počas gravidity. Ženám sa tak v tehotenstve ľahšie chodí a aj drieková chrbtica trpí menej (v porovnaní s takýmto nárastom hmotnosti u mužov).

Zatiaľ súhlasíte? Poďme ďalej.

Tesne po pôrode

Pôrodom sa naše telo zbaví nadmernej záťaže. Malo by si oddýchnuť, chrbtica by mala zregenerovať, aby bola pripravená niesť zväčšené prsníky. V tomto stave sú zväčšené prsníky vyššie, než tehotenské bruško a majú nižšiu hmotnosť. Stále nám teda náš tuk na zadku a stehnách pomáha vyvažovať posun ťažiska.

Verte mi, budete tie chrbtové svaly potrebovať. Aj bez „šatkovania“ budete dieťatko nespočetnekrát dvíhať, prekladať, dávať do postieľky, vyberať ho z nej, skláňať sa k nemu pri kŕmení, pri odkladaní hračiek, pri prebaľovaní, pri vkladaní do auta, do kočiarika, pri vyberaní… a tak ďalej – zoznam nekonečný. Možno plánujete ďalšie tehotenstvo? Alebo dve či tri? Tento „záťažový test“ vašich krížov teda budete opakovať niekoľkokrát.

Ale my proti všetkým pravidlám prírody si pred seba uviažeme dieťa a nosíme ho ďalej. Niektoré mamičky až do veku dvoch, mnohé do troch rokov dieťaťa. Trojročné dieťa môže mať aj 15 kíl…

Dajme prírode šancu

Je to tá najmúdrejšia žena na svete. Ona presne vie, čo my matky potrebujeme. Keď nás po deviatich mesiacoch zbaví záťaže z bruška, pretože porodíme, dáva nám signál, že toho nosenia pred naším vlastným telom bolo dosť.

Väčšina žien po pôrode schudne. Aj z toho zadku a stehien. Už nás nemá čo vyvažovať. A stále nosia pred sebou zväčšujúce sa dieťa.

Mnohé ženy, ktoré sú zanietenými zástankyňami nosenia detí, dávajú ako príklad africké matky väčšinou s dovetkom, že ony majú najzdravšie chrbty a aha – nosia svoje deti. Hľadala som fotografie afrických žien, ako nosia svoje deti. Drvivá väčšina z nich má dieťa uviazané na chrbte, nie pred sebou.

Dieťatko je na matkinom hrudníku uviazané vyššie, než je bruško v tehotenstve. A zároveň je ťažšie. Zo dňa na deň. Ťažisko ženského tela sa tak posúva stále vyššie a viac dopredu.

Stále viac tak ohýba driekovú chrbticu smerom dopredu.

Urobte si jednoduchý test

Skúste sa postaviť tak, aby ste mali driekovú chrbticu v neutrálnej polohe. Napnite stehná, stiahnite zadok a napnite brušné svaly (nie vtiahnuť brucho, napnúť ho). Cítite, ako ste v krížoch povyrástli? Zavrite oči a precíťte to.

Teraz si pred seba uviažte bábätko a skúste urobiť to isté. Zavrite oči. Cítite, ako vás to ťahá dopredu? Ako trochu ohýbate chrbát a tlačíte hmotnosť na prednú časť chodidiel, aby ste nespadli na nos? To je presne ono.

Keď svoje dieťatko dvíhate

Teraz si predstavte opačný pohyb. Keď je dieťatko v postieľke alebo sa hrá na zemi. Matka k nemu príde, zohne sa a vezme ho na ruky. Je to pomerne bežná situácia a matky malých detí to robia niekoľko ráz, možno niekoľko desiatok ráz za deň.

Teraz sa vžite trochu do svojich stavcov a ich stabilizačných svalov. Dieťatko pred telom preťažuje driekovú chrbticu. Vo chvíli, keď to dieťa idete vziať na ruky, sa predkloníte s úplne uvoľneným chrbtom. S týmto malým závažím v rukách vystriete chrbát, alebo – čo je ešte horšie – presuniete dieťa o pol metra vedľa – urobíte v tej namáhanej driekovej chrbtici rotačný pohyb.

Veľmi pravdepodobne sa vám nič nestane. Nepocítite žiaden problém. Prvý, druhý, desiaty ani stýkrát. Nič sa nestane ani pri druhom dieťatku. Ani pri ďalších. Nie, pretože sme v tom čase stále mladé a silné.

Ale…

Problém bude, určite

Vaše deti budú mať okolo 13, 15 či až 19 rokov, vy budete nakladať tašku do kufra auta, pretože pôjdete na dovolenku a vtedy vás to sekne. Alebo možno až o nejaké tri roky neskôr pri nejakej podobnej činnosti.

Dĺžka tehotenstva, hmotnosť bábätka pri pôrode a naše kyprejšie zadky a stehná sú výsledkom toho, že sa u nás počas evolúcie vyvinul bipedalizmus (chôdza po dvoch nohách). Umelým zvyšovaním hmotnosti (viazaním si dieťatka na hrudník) a tým pádom zmenou ťažiska trupu preťažujeme driekovú chrbticu a vyrábame si problémy do budúcnosti. Od nedoliehania kĺbových plôšok stavcov cez posunuté stavce, nerovnomerne opotrebované platničky až po vyliatu platničku (herniu disku). A všetky tieto problémy bolia. Veľmi. To boli tie tri šokujúce výtazy v nadpise – lieky, operácia, invalidný vozík – pretože takto tieto problémy končievajú.

No v tom čase si už vôbec nespomeniete, že ste si kedysi pravidelne preťažovali kríže. Budete to pripisovať veku a zamestnaniu.

Mnohé ženy sa po materskej vracajú do sedavého zamestnania a tam oslabovanie driekovej chrbtice pokračuje. A „seknutie v krížoch“ príde o to skôr.

Z masérskej praxe

Keď príde mladá klientka na masáž a povie, že teraz nastúpila po materskej do práce a strašne ju z toho sedavého zamestnania bolia kríže, už sa nepýtam, len skonštatujem: „Šatkovanie….“

Detské ihrisko, mladá mamička, vedľa nej kočík. Prázdny. Dieťatko spokojne spí ma mamkinej hrudi. Mamička sa pohupuje v pravidelnom rytme. Očividne je unavená a nevyspatá. Občas si siahne na kríže a výraz jej tváre hovorí za všetko.

Na chvíľku si sadne na lavičku. V tej chvíli sa dieťa zobudí a začne plakať. Mamička vyskúša plienku, prsník, všetko je v poriadku. Vloží ho do kočiarika, rev sa znásobí. Mamička teda dieťa vyberie, priviaže ho pred seba a ešte ani nedotiahne posledný uzlík a dieťatko spokojne spí. Začína pohupovací tanček… Veď to robí pre svoje dieťa a ich spoločnú blízkosť. Hrdinka.

Sú ich stovky. Možno tisíce. Raz som sa s jednou pustila do rozhovoru. Povedala mi, že jej malý už inak ani nezaspí, že aj v noci sa s manželom striedajú, obaja už majú dosť, sú unavení, ubolení, nevyspatí. Malý má jeden a pol roka.

Ja sama mám dve deti…

A áno, mám aj šatku, ktorú som používala, keď boli malé. Doniesla mi ju sestra z Ameriky, mám ju dodnes doma a nikomu ju nedám 🙂

No svoje deti som nosila

  • na chrbte – ak bolo nosenie nevyhnutné a bola som sama
  • nosil ich môj manžel
  • nosila ich moja mama, ktorá si chcela užiť vnúčatká

No väčšinu času boli pri mne v kočíku, v sedačke, na zemi, na koberci.

Inak – veľmi rada som v tej šatke dojčila, to bolo skvelé.

Pssst, poďte bližšie, poviem vám tajomstvo. Aj ja som bola ako dieťa nosená. Ale bolo to výhradne počas turistiky, zásadne ma nosil otec a nosil ma na chrbte. Každého z nás – a boli sme traja súrodenci. Mama má dnes 65 a nemá najmenšie problémy s krížami.

Ako z toho von – nosiť či nenosiť?

Dievčatá, či mladé ženy, ak chcete silou-mocou nosiť, zvážte nosenie na chrbte. V prípade že vám ani toto nie je po chuti, poraďte sa s nejakým rehabilitačným pracovníkom alebo fyzioterapeutom, akým spôsobom a ako často máte cvičiť, aby ste kompenzovali toto preťažovanie krížov. A dodržiavajte to.

Investícia do vlastného zdravia a prevencia je to najlepšie, čo pre svoje dieťa môžete urobiť. Nemusíte to povedať nahlas, odpovedzte len úprimne každá sama sebe – chcete si užívať výlety a pohyb so svojimi deťmi a neskôr aj s vnúčatami, alebo ich radšej prijímať ubolená na posteli či nebodaj na nemocničnom lôžku?

Vaša Paulína

2 Comments

  1. Alžbeta

    Zdravím Vás 🙂
    Som fyzioterapeut a matka v jednom. Nosím svoje dieťa a tiež súhlasím s tým, že šatkovanie je záťaž pre matku. Po pôrode, kedy by sa malo matkine telo dostať do “normálu”, by mala byť matka “odbremenená” od namáhavých činnosti. Áno, s tým súhlasím. Nesúhlasím však s pár vecami 🙂
    Po pôrode nemiznú kilá hneď – ja som pred pôrodom mala 58 kg, počas tehotenstva 68kg, po príchode z nemocnice 62kg. Dieťatko malo 3kg. Takže myslím si, že nosiť 3kg závažie, ktoré je ešte pevne fixované a nehybné je celkom v poriadku. Vzhľadom na matku.

    Ďalšia vec
    Keď dieťa zaviažete v šatke, tak jeho ťažisko máte blízko svojej ťažnice. Zo základov biomechaniky vieme, že ak nosíme záťaž, je vhodne ju prenášať blízko ťažiska, alebo ťažnice. Takže další bod pre to, že to nie je raz zaťažujúce pre matku.

    Na druhej strane úplne súhlasím s tým, že je to v neskoršom veku dieťaťa pre matku veľká záťaž – hlavne ak vieme, že malo žien po pôrode dokáže aktivovať brušné svalstvo v reťazci, a tým pádom odpadá funkcia fixácie driekovej chrbtice. Myslím si, že ženy, ktoré chcú nosiť svoje dieťa, by mali vedieť ako zapájať brušné svaly a ako fixovať driek. Lebo týmto pádom sa preťažuje. Áno, súhlasím 🙂 ale pokial žena dával na svoje držanie tela, tak si myslím, že problém nie je.

    No a k noseniu starších deti – ukážte mi dieťa, ktoré chodí a vydrží v šatke bdelé? Tu hovoríme o rýchlych presunoch, a väčšinou je to keď dieťa nechce ísť, lebo je unavené a bolia nožičky. Ale či ho donesiem na rukách alebo v šatke je už jedno, nie? 😉 teším sa na ďalšiu diskusiu 🙂

    • Dobrý deň, Alžbetka.

      Úplne s Vami súhlasím – ak matka vie ako na to a do určitej hmotnosti dieťaťa je to OK. Aj ja pracujem čiastočne ako masérka, čiastočne ako fyzioterapeutka a poznám to, viem to urobiť sama. No asi aj sama máte „deformáciu z povolania“ a vidíte na ulici ženy, ktorým by ste najradšej to dieťa odviazali zo šatky a dali do kočiara, pretože na prvý pohľad vidno, že šatkovaním sa samy „pretvárajú“ na naše klientky. Je mi to ľúto.

      Netvrdím, že to nemá byť, len by tie ženy, ktoré podľahli tejto módnej vlne, mal niekto naučiť, ako niesť vlastnú hmotnosť, ako narábať s dieťaťom (aby si samy neubližovali – ako ho dvíhať, ako ho nosiť aj na rukách, v šatke…)

      Dostáva sa mi do rúk mnoho mamičiek, ktoré už melú z posledného, bolia ich kríže a častokrát im bolesť strieľa do nohy a to je symptomatické – tu je na 99% isté, že dieťa majú neustále nalepené na sebe, že všetko robia jednou rukou, lebo druhá pridržiava dieťa obkročmo posadené nad hrebeňom panvovej kosti. Varí – dieťa sedí „na jej boku“. Vysáva – dieťa je stále na tom istom boku. Perie – zohýna sa k pračke s dieťaťom na boku. A potom skončí u maséra alebo fyzioterapeuta.

      Ďakujem Vám za komentár – verím tomu, že sú mamičky – napríklad ako Vy – ktoré to vedia.

      No v jednej veci nesúhlasím. K posunu ťažiska šatkovaním dochádza. Akokoľvek blízko tela matky sa dieťa nachádza, stále rastie. Zvyšuje sa mu hmotnosť. Matka časom chudne – schudne pôrodom, dojčením, behaním okolo dieťaťa, mnohé držia diéty alebo cvičia a snažia sa vrátiť k pôvodnej „predtehotenskej“ postave. A budú si to rastúce dieťatko uväzovať pred seba – ako ona zhadzuje, dieťatko rastie a je stále ťažšie – ergo celková hmotnosť matky a dieťaťa sa plus – mínus nemení. A stále ho má pred sebou, akoby stále bola tehotná.

      Plus počas tehotenstva žena naberie aj tuk – čiže sa hmotnosť rozkladá trochu rovnomernejšie. Naproti tomu po pôrode žena buď pozvoľna stráca hmotnosť, alebo ostane na popôrodnej hmotnosti, kým dieťatko stále rastie – to znamená, že má pred sebou stále vyššiu záťaž. Ženské telo je nastavené na 9-mesačné tehotenstvo a šatkovaním ho neúmerne predlžujeme. Verte – neverte, už som videla v šatke aj dvojročné deti a raz aj sedemročné.

      P.S.: Prepáčte neskorú odpoveď, na nejaký čas som si dala od blogu pauzu. Nezbadala som Váš komentár. Opäť ho idem oživiť a teším sa na to.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *