Nesmierne sa mi páči a sympatizujem so všetkými, ktorí sa rozhodnú venovať nejakému pohybu. Ľudské telo je pre pohyb stvorené a dlhodobé sedenie (a nielen to) ho ničí. Ja sama športujem celý život a presne viem, aký je pohyb dôležitý. Najmä ak máte sedavé zamestnanie. Je však pre vás plávanie naozaj také prospešné?
Ak máte svoju obľúbenú pohybovú aktivitu, venujte sa jej s láskou a vychutnávajte si radosť, ktorú prináša. Plávanie je však pohybom, ktorý môže niesť isté zdravotné riziká. Nie, nebojím sa, že by ste sa utopili 🙂 . Ukážem vám, ako to myslím.
„Počúvaj, to je divné. Začala som mať migrény a stuhnutý krk, tak som začala plávať. Do práce a z práce chodím na bicykli. Začala som behávať. Nemám pocit, že by som športovala málo a tie migrény mám stále. Minule ma tak seklo v krku, že som sa dva dni nevedela hýbať a musela som si vziať home office.“ – zdôverila sa mi pred časom Darina. „Ten krk ma nepúšťa, stále ho mám stuhnutý. Neprídeš ma opraviť?“
Darina je moja kamarátka. Vyštudovala Ekonomickú univerzitu a momentálne pracuje v nadnárodnej spoločnosti na pozícii HR manažérky. Je to práca, ktorá ju nesmierne baví a napĺňa. Pracuje takmer do roztrhania tela. No okolo tridsiatky ju začala pobolievať hlava. Stále častejšie mávala pocit stuhnutosti v krku a šije.
Čo robí Darina zle?
Na prvý pohľad nič. Sedavé zamestnanie kompenzuje dostatkom pohybu, stres ventiluje na športoviskách.
A tak sme s Darinou po masáži pri pohári dobrého vínka najprv trochu počítali a potom kreslili. Nakoniec som jej ukázala jedno video.
Odvtedy prešlo pár mesiacov. Stále ju chodievam opravovať, ale stále menej. A preto som sa rozhodla podeliť sa s vami o toto matematicko-výtvarné tajomstvo, pretože sa s takýmito Darinami stretávam počas celého behu detektívky na ľudskom tele.
Matematika ľudského tela
Darina má cca 32 rokov. Predpokladajme, že na vysokej škole strávila štúdiom a prípravou na skúšky priemerne 6 hodín denne (okrem letných prázdnin). 5 rokov po 44 týždňov, 30 hodín týždenne. 6600 hodín. Pripočítajme k tomu prácu v kancelárii od skončenia vysokej školy, tj. 8 rokov. Ročne bez štyroch týždňov dovolenky – 48 týždňov. Denne 9 hodín, 5 dní v týždni. Spolu 8x48x5x9=17280 hodín. Prirátajme štúdium a máme 23880 hodín sedenia za posledných 13 rokov.
Predstavte si, že si sadne doma k televízoru, v reštaurácii na večeru, do kina či divadla, alebo doma k počítaču, lebo na sociálnych sieťach má kamarátov zo všetkých kútov sveta.
V akej polohe má telo?
Nakreslila som jej, čo sa s ňou deje, keď sedí pri počítači. A čo potom, keď sa od neho postaví. A nakoniec ako je to v bazéne.
Prečo chcete plávať?
Celé dni sedíte pred počítačom a mávate stuhnutý krk. Pomaličky sa vám do života vkrádajú migrény. Bolieva vás medzi lopatkami. Cítite si kríže. A kladiete si otázku, čo sa to deje? Starnem? Čo s tým?
Intuitívne tušíte, že je to dôsledok stovák, možno tisícov hodín strávených pred obrazovkou počítača alebo s mobilom či tabletom v ruke. Samozrejme viete, že to škodí vášmu telu.
Rozhodnete sa s tým teda niečo radikálne urobiť. A áno – plávanie sa vám zdá práve tým najlepším športom a máte na to niekoľko dobrých dôvodov.
Alebo sa tomuto stavu chcete vyhnúť preventívne. Dnes si už mnoho ľudí uvedomuje, že musia – alebo chcú – kompenzovať pracovné vyťaženie nejakou pohybovou aktivitou.
Vedeli ste, že človek pracujúci pri počítači strávi ročne sedením 3000, niektorí aj 5000 hodín? Za cca 38 rokov (od skončenia vysokej školy po dôchodok) je to tým pádom 114.000 – 190.000 hodín?
Čo sa deje s naším telom za počítačom?
Najprv sa pozrime na to, ako človek v kancelárii sedí. Ruky spočívajú na klávesnici alebo myši 8 a viac hodín. Prsné svaly sú stále uvoľnené a skrátené, pretože ruky sú stále pred telom.
Naše telo je nesmierne inteligentné. Všetko, čo nepotrebuje v takom rozsahu, ako to bolo pôvodne vytvorené, minimalizuje. Inak povedané, zmenšuje veľkosť nepoužívaných orgánov. (naozaj :-))
Tak sa teda skracujú aj prsné svaly. V istej fáze nám začnú ťahať ramená dopredu a dole a my sa začneme hrbiť. Táto zmena je nebadaná a pomalá. Až sa jedného dňa spamätáme a pocítime bolesť. Stuhnutý krk nám pripomenie, že sme už pri počítači strávili pekných pár rokov. Popis svalov krku nájdete v článku „Ako to teda je – prvá časť exkurzie do krku„.
V tomto prípade môže byť bolesť dôsledkom neustáleho záklonu hlavy. Pretože keď sa zhrbíme, zakloníme hlavu, aby sme videli na monitor.
Rovnako sa skracujú bedrovo-stehenné a driekovo-stehenné svaly (ktoré dvíhajú stehno dopredu hore).
Ako to vyzerá, keď sa postavíme?
Hor sa do bazéna!
Mnoho ľudí si – rovnako ako Darina – v takomto prípade vyberie plávanie ako šport, ktorý im má pomôcť. Áno, plávanie má blahodarný vplyv na naše telo, pretože
- rozhýbe celé telo
- vďaka odporu vody posilňujeme svaly
- nezaťažuje kĺby ani chrbticu, pretože nás voda nadnáša
Potiaľ správne. Spomeňte si ale, čo sme si povedali v predchádzajúcom odstavci. V kancelárii máme hlavu skoro neustále v záklone. Svaly zadnej časti krku sú v neustálom napätí. Čo sa deje v bazéne?
Plávame ako Michael Phelps – plávame správne?
Väčšina amatérov sa naučí plávať potiaľ, že zvládnu základné pohyby prsiarskeho spôsobu s hlavou neustále nad vodou. Nohy nám ale pod hladinou klesajú a tak máme hlavu opäť v neustálom záklone. Toto je viditeľné najmä u žien, pretože si nechcú namočiť vlasy.
No aj ľudia, ktorí pri prsiach ponárajú hlavu pod vodu, nie vždy svojmu krku uľavia. Ide totiž o to, ako sa z vody vynárame pri nádychu. Nejako takto:
Pozrite si video, kde tréner M. Phelpsa (keď som ho už spomenula :-)) vysvetľuje techniku nádychu pri prsiarskom spôsobe. Pri nádychu má Michael hlavu v predĺžení trupu. Ide o to, že on pažami urobí pod vodou taký mohutný záber, že svoj trup vytlačí nad hladinu skoro do polovice a pohodlne sa nadýchne (pod hladinou vydýchne). Nezakláňa tak hlavu a – neničí si krčnú chrbticu.
Oproti tomu sa mnohí rekreační plavci nadychujú pri prsiarskom spôsobe len tak, že vystrčia hlavu z vody. Tým opäť dochádza k záklonu krčnej chrbtice a jej ďalšiemu preťažovaniu. My sme ju ale chceli v bazéne zrelaxovať, však?
Ako eliminovať riziká – plávať či neplávať?
Určite áno, no za istých podmienok.
Ak chcete plávať prsia, niet inej voľby, ako sa naučiť správnu techniku. Inak vaša krčná chrbtica bude trpieť a môžete si skutočne viac ublížiť, než pomôcť, najmä ak ju už máte „načatú“. To znamená, že mávate stuhnutý krk, občas vás v ňom sekne, alebo mávate bolesti hlavy.
- Investujte do trénera
Tí, ktorí plávate s hlavou nad vodou a aj vy so zlou technikou nádychu – odporúčam vám zaplatiť si trénera, ktorý vás naučí aspoň základy.
Ako zistíte, že máte zlú techniku nádychu? Poproste kamaráta, aby sa na vás šiel pozrieť. Môže vás natočiť na telefón a môžete si to pozrieť aj vy. Alebo sa natočte sami.
- Čo ak si nechcete alebo nemôžete zaplatiť trénera individuálne?
Prihláste sa do nejakého plaveckého kurzu. V mnohých mestách na Slovensku dnes už fungujú plavecké kurzy pre dospelých.
Ani kurz?
- V tom prípade plávajte znak. Pri tomto plaveckom spôsobe môžete mať krk uvoľnený, vystretý a minimalizujete záklon.
Všeobecne je ľuďom so sedavým zamestnaním prospešnejší znak než prsia práve kvôli uvoľneniu a zníženej záťaži na krčnú chrbticu.
Ak nechcete využiť žiadnu zo zmienených rád, no napriek tomu nemáte správnu techniku, naozaj sa radšej plávania vzdajte. Nájdite si šport, v ktorom nebudete mať hlavu vzhľadom na telo v záklone, aby ste dopriali krku uvoľnenie.
No musím povedať, že plávanie je nádherný šport a s lepšou technikou si ho aj viac vychutnáte. Čím horšie totiž plávate (a platí to aj pre iné aktivity), tým menší pôžitok z toho budete mať.
Ak sa vám článok páčil, neváhajte ho zdieľať s priateľmi – budem rada, ak pomôže čo najväčšiemu počtu ľudí.
Vaša Paulína
