Prečo je dôležitá (nielen) športová terminológia

„Máš sa vyjadrovať odborne a stlačiť ten žltý dzindzik!“ – skvie sa v zošite zo strednej školy, kam sme si zapisovali výroky – učiteľské aj naše.
Odborná terminológia býva postrachom najmä v oblastiach, kde nie sme úplne doma. Schválne – viete, čo je infinitezimálny počet? Čo je to vrut? Čo je takeláž? Čo je semering?

Nie, nebudem vás desiť (na tom si zgustnem v iných článkoch 🙂 ). Len chcem, aby ste pochopili, nakoľko je správne vyjadrovanie sa dôležité. Pre nás a pre náš rodný jazyk. Vo svete plnom anglických výrazov (posielame e-maily, aploudujeme, vypisujeme kontakt-formy, riešime kejsy, keď nás niečo ohromí, je to oumajgaš – nedajbože OMG, máme audiobúky, podkasty, vo fitkách benčujeme a robíme legpresy a skvotujeme, už sme difoltne vyhorení a tak ďalej…) je slovenčina potláčaná aj tam, kde to vôbec nie je nutné – lebo angličtina a skratky sociálnych sietí sú „IN“.

Zamieňame ju za niečo, čo vlastne ani nemá pravidlá. Vedeli ste, že slovenčina ako kodifikovaný jazyk má presnú štruktúru, kým angličtina nie? Angličtina je zvykový jazyk, hovorí sa ním tak, ako je to zaužívané – preto sa napríklad inak čítajú slová idiot a idea… (vďaka, Blanka, za lekciu 🙂 ) Britom jednoducho chýbal Štúr. Možno by stačil Bernolák 🙂

Nie, v žiadnom prípade neznevažujem angličtinu. Len si myslím, že my Slováci už pomaly ani nebudeme rozumieť rodnej reči. Ale čo je horšie, že si nerozumieme navzájom – nedokážeme sa pomaly vyjadrovať.

A potom prídete do fitka (v žiadnom prípade nechodíme do posilňovne, to je prežitok), lebo chcete niečo robiť pre svoje telo a tréner ohuruje anglo-latinčinou. Posilňujete latissimy a trapézy, strečujete hamstringy a kvadricepsy, počúvate o spinálnom svalstve (alebo je to paravertebrálny val?), robíte kardio (aby ste zlepšili kardiovaskulárny systém). Začiatočník má pocit, že je úplný hlupák a že vstúpil do sveta, ktorý je len pre zasvätených, s bázňou hľadí okolo seba a túžobne si praje, aby tomu aspoň trochu rozumel…

A pritom – posilňujete svaly chrbta a ramien, naťahujete zadnú či prednú stranu stehien, počúvate o pozdĺžnych svaloch chrbta, robíte vytrvalostnú aktivitu (aby ste posilnili srdcovo-cievny systém). HA! Ale keby to bolo zrozumiteľné, vôbec by ste nevyzerali ako machri, čo?

Dovoľte mi otázku:

Kto je väčší macher – ten, ktorý sa oháňa latinou a angličtinou na každom kroku, alebo ten, ktorý mi vysvetlí, čo mám robiť tak, že to pochopím?

Tie slová sú už tak frekventované, že mnohí sa ani nezaťažujú poznať ich slovenský ekvivalent. Chudák Dr. Bínovský, dal si toľko práce s tým, aby sprístupnil anatómiu Slovákom a previedol latinskú medicínsku terminológiu do slovenčiny. A my, zbláznení do english language, because it is the language of the future, sa oháňame slovami, ktoré sú – podľa mienky niektorých „hájlevel trénerov“ IN.

OK, dosť bolo kázania, nezmením národ (ale za pokus nič nedám :-)). Skôr mi dnes ide o to, aby som vám vysvetlila, že vzpažiť je niečo iné, ako dvihnúť ruku, že sa nedá rozpažiť, ale možeme roznožiť, že zohnúť sa a predkloniť sú rôzne činnosti.

Preto prosím (napríklad):

  • od ramenného kĺbu po končeky prstov – PAŽA alebo HORNÁ KONČATINA
  • od ramenného kĺbu po lakeť – RAMENO
  • od lakťa po zápästie – PREDLAKTIE
  • od zápästia p končeky prstov – RUKA

Už je jasný rozdiel medzi zdvihnutím ruky a vzpažením, že?

  • od bedrového kĺbu po prsty – NOHA alebo DOLNÁ KONČATINA
  • od bedra po koleno – STEHNO
  • od kolena po členok (áno, členok, kotník je po česky) – PREDKOLENIE
  • od členka nadol – NOHA
  • časť nohy, ktorá prichádza do kontaktu s podložkou – CHODIDLO

Zažila som jednu terminologickú perlu – keď kolegyňa na prvom stupni s druháčikmi na telesnej povedala: „Ideme do čupu“, skoro mi zabehlo… Urobíme drep…

Samozrejme, z niektorých pojmov spolu s predponami vytvoríme slovesá – pred-pažiť, u-nožiť, pri-pažiť, pred-nožiť. Logicky tieto predpony určujú polohu (konečnú) danej časti tela. Stačí načúvať a vnímať, slovenčina je dostatočne výpovedná… Pohyb, ktorý vykonáte pri pokynoch ROZPAŽIŤ a UPAŽIŤ je rovnaký, ale roz-pažiť nie je terminologicky správne. Je to jednoduché – základné postavenie je s rukami voľne spustenými pozdĺž tela – v PRIPAŽENÍ. Keďže ruky nie sú pri sebe – nemôžeme ich ROZ-deliť – teda ROZ-PAŽIŤ, môžeme „len“ U-PAŽIŤ.

Oproti tomu v sede alebo v ľahu môžeme ROZ-NOŽIŤ (v stoji by nám to robilo trochu problém, môžeme však U-NOŽIŤ jednonož :-))

Je pravdou, že častokrát si aj ja uľahčím život – hovorím trebárs o bicepse namiesto o dvojhlavom svale ramena – z dôvodu efektivizácie času :-). Pre základné polohy tela a jeho častí však používam výhradne slovenčinu – slovotvorba je v tomto prípade jednoznačná, logická a výpovedná.

Pre odborné výrazy, alebo slová, ktoré považujem za dôležité rozsiahlejšie vysvetliť je preto na tejto stránke Slovníček. Ak čomukoľvek nebudete rozumieť, pokojne sa pýtajte, rada vysvetlím, objasním, doplním do slovníčka

Predstavte si, čo by ste urobili pri tejto inštuktáži: „Tu tak daj hore ruku, nieee takto, sem, a teraz s ňou urob takto, ale nie rovno, ale po kruhu, niéééé, opačnom, ale tu dopredu…“ Zbohom, zdravý rozum. Predstavte si trebárs tréning hádzanej – „tam ideme triafať do tej siete“ namiesto „streľba na bránu“, alebo v posilňovni: „Tu si ľahni, toto zdvihni a tlač“ namiesto „Tlaky na lavičke“ či obľúbený „benčpres“ atď.

Mám veľmi rada svoj rodný jazyk a dodnes si pamätám citát, ktorý sme mali na prednej strane každého zošita zo slovenčiny počas celého druhého stupňa:

Miluj rodný jazyk, svoju reč.

Je zamat a je meč.

Nevhodný dotyk nech ju nepokazí.

Viliam Paulíny Tóth

Preto prosím, rozprávajme zrozumiteľne, nech nám rozumie čo najviac ľudí… Vyjadrujme sa čo možno najpresnejšie, pri ľudskom tele to nie je až taký problém, ako keď opisujeme napríklad pocity… Odborná terminológia je pre komunikáciu s odborníkmi, bežný človek vám bude vďačný za slovenčinu. A nebojte, váš obraz odborníka tým v jeho očiach neutrpí, práve naopak.

Vaša Paulína

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *