Masáž musí bolieť! Či?

Keď počujem túto vetu, otvára sa mi nôž vo vrecku. Prídete k masérovi, ten vás dokatuje a tvrdí, že to tak musí byť? Bolí to, nemáte z toho pôžitok, hodinu ste v kŕči a ešte za to zaplatíte?

Celý život športujem, momentálne sa venujem lukostreľbe. Súťažne. V roku 2014 mi vykradli auto a ukradli mi luk. Chalani z oddielu mi požičali iný, ale keďže mal trochu iný úchop, prejavilo sa to bolesťami ramena. Navštívila som vyhláseného športového lekára so súkromnou klinikou (o tom inokedy) a keďže mi nepomohol, rozhodla som sa ísť za MUDr. Malovičom, ktorý ma dal do poriadku. Počas tohoto procesu ma ale čakali preteky a tak som začala hľadať maséra, ktorý by mi trochu uľavil. Bolel ma celý chrbát a mala som pred sebou dvojdňovú súťaž.

Fáza 1 – telefonát

Našla som HO, zavolala a on sa absolútne neochotne uvolil, že teda dobre, on príde o tú pol hodinku skôr (mal prísť na 13:00, ja som ho vytiahla na 12:30…). Ani som sa netešila. Masér musí mať pre svoju prácu vášeň, musí ho to baviť, inak je to odfláknutá robota. V lepšom prípade vás to bude stáť čas a peniaze bez valného výsledku, v tom horšom vás masírovaná časť tela bude navyše bolieť, prípadne sa vám stav zhorší.

Fáza 2 – úvod

Vrátim sa ale k tomu môjmu „objavu“. Ja som masérka a ako som spomenula – celý život športujem. Cítim vlastné telo, poznám svoj prah bolesti, viem presne (aj v latinčine) povedať, s ktorým svalom mám problém a viem, čo v tej chvíli potrebujem. Vysvetľovala som to pánovi – mimochodom, stále absolútne neochotnému. Mala som odísť vtedy…

Zbytočne som hovorila, že viem, čo potrebujem, že ma má masírovať tak, aby som necítila bolesť, lebo mám preteky. Že luk sa ťahá chrbtovými svalmi, ergo keď mi ich rozboľaví, zničí mi súťaž. Chcela som len, aby mi ich prehrial a prekrvil… Hrach o stenu.

Fáza 3 – masáž

Prikyvoval síce, ale po 10-tich minútach som zistila, že ma nevnímal. Aukala som, hovorila, že ma to bolí a že som nechcela bolestivú masáž…. Mala som odísť.

On na mňa skoro kričal, aby som sa uvoľnila, lebo ma nemôže takú stuhnutú masírovať. Mala som odísť.

A potom povedal vetu, pri ktorej sa mi nôž otvára vo vrecku: „Ale masáž musí bolieť!“ Ten tón mi naznačil, že sa mu nemám vyjadrovať k práci, lebo on vie čo robí a ja som tu na to, aby ma zachránil, nie aby som mu do toho kecala. Mala som odísť…

Nakoniec som sa postavila a mala som pocit, že budem chodiť ako Golem, o nejakom napínaní luku ani nehovoriac…. Mala som odísť a nezaplatiť.

Fáza 4 – prečo?

Ten chlapec z môjho zážitku žil v zajatí dogmy, ktorú opakujú dokonca už aj klienti: Masáž musí bolieť! Opakujú ju ako mantru bez toho, aby o tom premýšľali. Existuje pre nich len jediný správny názor – tento. Bohužiaľ, úplne scestný. Najhoršie je, že ho opakujú maséri, ktorí akoby ani poriadne nevedeli, čo robia. Nájdu hrčku alebo bolestivé miesto a tlačia ako zmyslov zbavení. Jediná metóda, lebo tá uvoľní. Nepáči sa ti? Tvoj problém, keď nevieš, čo je pre teba dobré. Hlavne že to viem ja, tvoj masér, a ty nebuď taká citlivka. Fakt to tak bolí? No vidíš, aké to máš stuhnuté! To musíme rozbiť, ergo zatlačíme ešte viac! To by tak bolo, aby som ti nepomohol!

A ľudia vôbec neuvažujú nad tým, že by to mohlo byť inak, trpia, lebo to tak povedal masér. A on to predsa musí vedieť…

Keď parafrázujem známu hlášku zo známeho filmu:
„Jednou provždy – nemusí bolieť!!!“ Ľudia, nedajte si ubližovať!

Vaša Paulína

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *