Ako to teda je – prvá časť exkurzie do krku

Keď sa pozrieme krku pod kožu zistíme, že jeho svaly sú pomerne krátke a malé. Nie sú stavané na vysokú záťaž. Ergo – pri dlhšom zotrvávaní v rovnakej polohe sa unavia, akokoľvek trénované by ste ich mali.

A tá hlava stále bolí….

V treťom dieli nášho miniseriálu sme hovorili o tom, že vás hlava môže bolieť kvôli očiam. Teraz sa pozrieme na pohybové mechanizmy, ktoré to majú na svedomí.

Pri svojej masérskej praxi sa stretávam s niekoľkými najčastejšie sa opakujúcimi dôvodmi. V zásade ide o stuhnuté svaly, ktoré spôsobujú problémy s platničkami, nervami vychádzajúcimi z krčnej časti miechy, s polohou stavcov a lebky.

1. Vzpriamovače chrbtice

končia na spodine lebečnej. Keď si pritlačíte prsty na dolnú časť lebky v mieste, kde sa na ňu upínajú, možno pocítite bolesť. Znamená to, že sú stuhnuté. Okrem toho, sú to párové svaly. Znamená to, že sú symetricky umiestnené po oboch stranách chrbtice. Môže sa stať, že vás jedna strana bude bolieť viac ako druhá. Vysvetlenie je jednoduché – tá bolestivejšia je preťažovaná viac.

Či vám bolesť hlavy spôsobuje práve stuhnutie týchto svalov, zistíte jednoducho – premasírujte si tie bolestivé úpony, ponaťahujte (prestrečujte 🙂 ) vzpriamovače. Ak bolesť ustúpi, bolo to ono.

vzpriamovače chrbtice 3
© 3D4Medical
vzpriamovace chrbtice
© 3D4Medical
vzpriamovace chrbtice
© 3D4Medical

2. Dvíhač lopatky

je sval, ktorý dvíha lopatku. („Brilantná dedukcia, drahý Watson…“) Odstupuje (začína) od bočných výbežkov prvých štyroch krčných stavcov a upína sa (končí) na hornom konci vnútorného okraja lopatky. Ťahá teda lopatku nahor ku hlave. Keď stuhne, skráti sa a niekedy v spolupráci s inými svalmi dokonca povytiahne alebo zrotuje niektorý zo zúčastnených stavcov. Minimálne ich ťahá smerom nadol k lopatke. Dostaví sa pocit stuhnutého krku a ten môže viesť k bolestiam hlavy.

Opäť párový sval – pri nerovnakej záťaži bolí na jednej strane viac ako na druhej. Overiť sa to dá dvoma spôsobmi – nahmatajte si jeho úpon (koniec) na hornom vnútornom uhle lopatky a zatlačte. Bolí?

Alebo si skúste (či nechajte niekoho) premasírovať ramená medzi krkom a plecom. Ak sa dostaví úľava, mal v tom prsty – či úpony – dvíhač alebo trapéz (pozri nižšie).
Opäť pomáha aj strečing – najmä ako prevencia.

dvíhač lopatky
© 3D4Medical

3. Lichobežníkový sval – trapéz

je pomerne veľký sval. Jeho horná časť odstupuje zo spodiny lebečnej a od tŕňových výbežkov všetkých siedmich krčných stavcov a upína sa – prekvapivo – na kľúčnu kosť, ktorá je vpredu. Prekrýva tak celé rameno. Keď stuhne, cítite bolesť medzi krkom a ramenom.

Takisto pomôže masáž a strečing. Na chrbtovej strane sa dokonca dobre tejpuje, pretože je to podpovrchový sval, na ňom je už „len“ koža.

Táto skupina svalov môže mať na svedomí pocit stuhnutého krkubolesti krku či hlavy. Nepriamo sa na týchto problémoch zúčastňujú aj svaly hornej časti hrudníka, o nich bližšie v ďalších dieloch. Na tomto mieste je však dôležité povedať, že svaly krku sú zástupnými svalmi práve hrudných a ramenných.

lichobežníkový sval - trapéz
© 3D4Medical

Ako predchádzať dôsledkom sedavého zamestnania na zadnú časť krku?

Jedným z najoslabenejších miest pri sedavom zamestnaní je práve krk. Väčšina ľudí má hlavu v permanentnom záklone. Je úplne jedno, či pracujete s počítačom, alebo kreslíte, alebo čistíte zákazníčke pleť, či robíte pedikúru alebo čokoľvek iné. Človek dnešných čias má ruky väčšinou pred sebou (iba že by ste vedeli hrať na klavíri otočení k nemu chrbtom 🙂 ). To znamená ramená vpredu, ohnutý chrbát a díva sa pred seba. Krk dostávate do záklonu a takto ho držíte celý pracovný čas. Doma si sadnete k počítaču a prebehnete maily, sociálne siete a kto vie, čo ešte.

Prichádza veľké finále: svaly na zadnej strane krku sú neustále skrátené, zväčšuje sa zakrivenie krčnej chrbtice. Stavce stláčajú zadnú časť platničiek a tie pomaly prestávajú plniť svoju funkciu. Ale nebojte sa – naozaj veľmi pomaly. Prevenciou je jednoznačne strečing. Párkrát za deň a rozhýbte, ponaťahujte, prejdite.

Choďte si zašportovať. Tu je ale veľmi dôležité vybrať si šport, pri ktorom nemáte hlavu v záklone. Väčšina ľudí napríklad nevie správne plávať. Máčajú sa v bazéne v dobrej viere, že robia pre svoje telo to najlepšie, no opak býva pravdou. Ak plávete s hlavou nad vodou, alebo sa vynárate nad hladinu skoro kolmo (čo si ale bežný plavec vôbec neuvedomuje), opäť sa vám dostáva hlava do záklonu.

Bicykel je z tohto pohľadu ešte horší. Držíte sa za riadidlá, celý trup je v predklone a vy sa dívate dopredu. Permanentný záklon hlavy. Nebodaj idete po nerovnom teréne – teda po lesnej ceste, po štrku apod. – k záklonu sa pridávajú aj otrasy. Nebodaj máte nejaký skrytý problém a po nejakom čase vás začne pravidelne „sekať v krku“, budete mať pocit, že máte stuhnutý krk, migrény… A to je v tom lepšom prípade.

Nehovorím o prasknutej či vyskočenej platničke, o tlaku na miechu či nervy a ďalších a ďalších problémoch.

Najjednoduchšie je tomuto stavu predchádzať. Aj o tom si povieme v ďalších dieloch.

Vaša Paulína

Celý miniseriál:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *